Informácie o IgRICOVI
Po prvýkrát boli Ceny Igric vyhlásené 18. decembra 1967, tie ďalšie v rokoch 1968 a 1969. Udeľoval ich Filmový a televízny zväz – FITEZ, združujúci filmových a televíznych tvorcov. Prišiel však rok 1968 a okupácia Československa. Pre politické postoje FITEZu k augustu 1968 a tiež pre nekompromisné stanoviská pri oceňovaní slovenských filmárov, bolo toto profesijné združenie v roku 1970 Federálnym ministerstvom vnútra zakázané a udeľovanie Igricov zrušené. Obnovené bolo až v roku 1993.
Napriek mnohým animozitám aj po zamatovej revolúcii veríme, že Igrice budú žiť. Posledný vývoj v ich organizovaní aj financovaní tomu nasvedčuje. Obvykle sa udeľuje v každom roku 6 cien Igric v týchto kategóriách - hraná tvorba pre kiná, filmová a televízna dokumentárna tvorba, animovaná tvorba ,ženský a mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele a Igric za celoživotné dielo.
Okrem toho porota udeľuje v jednotlivých kategóriách aj tvorivé prémie, Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov a neštatutárnu cenu producentovi.
Porota, ktorá rozhoduje o udeľnovaí Igricov je menovaná vyhlasovateľmi – výborom Únie slovenských televíznych tvorcov (ÚSTT) a Slovenského filmového zväzu (SFZ). Tí nominujú vždy dvoch porotcov, jedno miesto v porote tradične patrí nominantovi zo Sekcie pre rozhlas, divadlo a zábavné umenie Literárneho fondu a jedného porotcu nominuje Sekcia Literárneho fondu pre film, televíziu a videotvorbu. Predseda poroty je spoločný nominant ÚSTT a SFZ.
Pár slov o soške Igrica: Symbolom ceny je stále soška od akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Táto plastika si zachováva svoje rozmery, hmotnosť aj zloženie.
Igric však nie je iba soška a diplom, ale každoročne je dotovaný Literárnym fondom finančnou odmenou.
Súčasťou slávnostného programu je už roky aj vyhlásenie výsledkov ankety Slovenskej filmovej kritiky Klubu filmových novinárov.
A do štatistiky pridáme aj miesta konania - prvých 9 ročníkov udeľovania Igricov v rokoch 1967-1998 bolo v Bratislave, ďalších 6 ročníkov v rokoch 1999-2004 počas festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach a posledné ročníky od roku 2006 sa opäť udeľujú v Bratislave.
Udeľovanie cien Igric každý rok finančne podporuje Audiovizuálny fond.
História projektu
Ako vznikla cena Igric?
V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.
Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného, nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.
ČeFITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit.
Ja som navrhol názov IGRIC. Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov. Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky - ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili pomedzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry - vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie - skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.
Môj návrh bol prostredníctvom SloFITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom SloFITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.
Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.
V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bol ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušený a všetky jeho aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec".
FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.
Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.
Martin Slivka, 2000
NOSITELIA CENY IGRIC
Balgha Peter
Barabáš Pavol
Barabáš Stanislav
Bárdos Judit
Bednár Alfonz
Biath Tibor
Bodingerová Alena
Bohinská Biba
Brachtl Ivo
Clontz Soňa
Czuczor Noël
Čengel Solčanská Mariana
Čermáková Uličná Soňa
Diosi Tina
Dolná Gabriela
Držiak Noro
Dudešek Jan
Ďuriš Ján – 2
Farkašová Katarína
Furková Zita
Grečner Eduard
Hanák Dušan – 2
Hanúsek Alojz
Hilmerová Monika
Hollý Martin – 2
Horňák Vido
Hrabinský Igor
Hudec Dušan
Chudík Ladislav
Jakubisko Juraj – 4
Jaroš Peter
Juríček Tomáš
Jurišič František
Jurkemik Naďa
Kaboš Ladislav
Kamenický Štefan
Kerekes Peter
Kerekesová Katarína – 4
Kirchhoff Robert – 3
Korec Pavol
Kostelný Ľuboš
Kozuch Joanna
Kraus Laco
Kronerová Zuzana
Krupa Tomáš
Kubal Viktor
Kukura Juraj
Kupkovič Ladislav
Lasica Milan
Laučíková-Zajacová Ivana -2
Leščák Marek
Liová Zuzana
Liška Zdeněk
Luther Igor
Magálová Kamila
Majeský Marek
Maletzová Soňa
Marcinková Gabriela
Marenčin Albert
Mauréry Zuzana – 3
Mikulík Pavol
Mináč Matej
Mitaľ Jozef
Mokos Attila
Nagy Peter
Norisová Soňa - 2
Nvota Juraj – 2
Ondrík Milan
Ostrochovský Ivan
Párnický Stanislav
Poláček Marek
Polónyi Viliam
Prikler Mátyás
Puškáš Jozef
Radeva Táňa
Raýmanová Vanda
Remo Miro
Rjachovský Roman
Romančík Ivan
Rosinec Vincent
Roth Róbert
Rudavský Ondrej
Siváková Laura
Skřipský Karol – 2
Slivka Martin – 3
Slovák Marián
Slovenská Jana
Snopek Martin - 2
Solan Peter
Strelinger Alexander
Struss Michal
Suchý Mišo
Sýkora Pavol
Szomolányi Stanislav - 2
Šághy Oskar
Šebestová Ivana
Šima Boris
Šimončič Dodo
Škop Marko – 2
Štepka Stanislav – 2
Štrba Martin – 2
Šulík Martin – 5
Šveda Róbert
Tatarka Dominik
Teren Ivan
Tóbiás Szidi
Trančík Dušan – 2
Truhlář Břetislav
Uher Štefan – 2
Ursiny Dežo
Valach Gustáv
Vášáryová Emília – 2
Vídenská Natália
Vichta Tibor
Višňovský Pavol
Vlach Jindro
Vlach Zdeno
Vojtek Jaroslav – 3
Zeljenka Ilja – 3
Žiaran Martin